Svätý Cyril a Metod

Sv. Cyril a Metod 

vierozvestovia Slovanov (5. júla)   a   spolupatróni Európy (14. februára) 

 C-M logo1

Egregiae virtutis  

Apoštolský list o vyhlásení sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy 

 

Spes aedificandi  

Apoštolský list o vyhlásení sv. Brigity Švédskej, sv. Kataríny Sienskej a sv. Terézie Benedikty z Kríža za spolupatrónky Európy 

 

Slavorum apostoli 

Encyklika na pamiatku evanjelizačného diela svätého Cyrila a Metoda 

 

Sviatok sv. Cyrila a Metoda 

Homília kardinála Jozefa Tomka v Bazilike Santa Maria Maggiore 

Homília kardinála Jozefa Tomka v Nitre 

Príhovor kardinála Jána Chryzostoma Korca na Devíne 

Homília biskupa Viliama Judáka v Terchovej 

 

Na samom začiatku nášho kultúrneho jestvovania nemáme ani rozprávanie o vlčici, ktorá nadájala Romula a Réma, ako je to u Rimanov, ani správy o ľudských obetách, ani mytologické historky iných národov; my tu nacházame slovo o Božom Slove! Tak hlboko zasahuje evanjelium do našej histórie a kultúry. 

Sv. Cyril preložil štyri evanjeliá do staroslovienčiny. Začal prekladom Evanjelia podľa Jána, ktoré sa začína slávnostným vyznaním viery v božstvo Ježiša Krista - Božie Slovo: „Iskoni bje Slovo a Slovo bje u Boga i Bog bje Slovo.“ (Kardinál Jozef Tomko

 

Svätý Cyril  (zomrel 14. februára 869) 

Svätý Metod  (zomrel 6. apríla 885) 

 

V roku 880 pápež Ján VIII. bulou Industriae tuae, adresovanou Svätoplukovi, potvrdil samostatnú cirkevnú správu na čele s arcibiskupom Metodom, pričom bola opäť potvrdená staroslovienská bohoslužba. To bola ozajstná revolúcia: tým, že na Veľkej Morave bolo zriadené prvé slovanské arcibiskupstvo, ktoré sa v roku 880 za Svätopluka stalo územím cirkevne priamo podriadeným pápežovi, sa Veľká Morava stala štátom rovnocenným Východofranskej ríši.

31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy.

 

Patróni Európy sú: 

sv. Benedikt z Nursie 

sv. Cyril 

sv. Metod 

sv. Brigita Švédska 

sv. Katarína Sienska 

sv. Terézia Benedikta z Kríža 

 

Preambula Ústavy Slovenskej republiky

„My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.“
 

SCM Luxembourg – Mission Slovaque et Tchèque v Luxembursku