Sponzori stránky
Svätý Cyril a Metod
Sv. Cyril a Metod
vierozvestovia Slovanov (5. júla) a spolupatróni Európy (14. februára)
Apoštolský list o vyhlásení sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy
Apoštolský list o vyhlásení sv. Brigity Švédskej, sv. Kataríny Sienskej a sv. Terézie Benedikty z Kríža za spolupatrónky Európy
Encyklika na pamiatku evanjelizačného diela svätého Cyrila a Metoda
Homília kardinála Jozefa Tomka v Bazilike Santa Maria Maggiore
Homília kardinála Jozefa Tomka v Nitre
Príhovor kardinála Jána Chryzostoma Korca na Devíne
Homília biskupa Viliama Judáka v Terchovej
Na samom začiatku nášho kultúrneho jestvovania nemáme ani rozprávanie o vlčici, ktorá nadájala Romula a Réma, ako je to u Rimanov, ani správy o ľudských obetách, ani mytologické historky iných národov; my tu nacházame slovo o Božom Slove! Tak hlboko zasahuje evanjelium do našej histórie a kultúry.
Sv. Cyril preložil štyri evanjeliá do staroslovienčiny. Začal prekladom Evanjelia podľa Jána, ktoré sa začína slávnostným vyznaním viery v božstvo Ježiša Krista - Božie Slovo: „Iskoni bje Slovo a Slovo bje u Boga i Bog bje Slovo.“ (Kardinál Jozef Tomko)
Svätý Cyril (zomrel 14. februára 869)
Svätý Metod (zomrel 6. apríla 885)
V roku 880 pápež Ján VIII. bulou Industriae tuae, adresovanou Svätoplukovi, potvrdil samostatnú cirkevnú správu na čele s arcibiskupom Metodom, pričom bola opäť potvrdená staroslovienská bohoslužba. To bola ozajstná revolúcia: tým, že na Veľkej Morave bolo zriadené prvé slovanské arcibiskupstvo, ktoré sa v roku 880 za Svätopluka stalo územím cirkevne priamo podriadeným pápežovi, sa Veľká Morava stala štátom rovnocenným Východofranskej ríši.
31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy.
Patróni Európy sú:
sv. Benedikt z Nursie
sv. Cyril
sv. Metod
sv. Brigita Švédska
sv. Katarína Sienska
sv. Terézia Benedikta z Kríža
Preambula Ústavy Slovenskej republiky
„My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.“